Cirkevné stavby reflektovali svoju dobu. Boli obrazom christianizácie, reformácie i protireformácie, súčasťou spoločenských udalostí, korunovácii, pohrebov, ich búranie a výstavba odzrkadľovali potreby mesta a jeho obyvateľov. Pri kostoloch vznikali na začiatku archívy, školy a školské budovy.
- Dom svätého Martina – katedrála je najvýznamnejšia cirkevná pamiatka, najväčší kostol v Bratislave a korunovačný kostol. Jeho predchodcami boli dva staršie chrámy – Bazilika svätého Salvátora na hrade a kostol svätého Martina v Podhradí. Dóm je postavený prevažne v gotickom štýle. Obdivovať možno jeho samostatne stojacu gorickú Kaplnku svätej Anny a barokovú svätého Jána Almužníka.
Najvýznamnejšie sa na kostole podpísala baroková prestavba, vznikol nový oltár so sochou svätého Martina, ktorého autorom bol barokový sochár Georg Rafael Donner. Neskôr menil kostol tvár opäť. V devätnástom storočí pribudla koruna na veži, ktorá nahradila barokovú kupolu, a zmenil sa aj oltár, socha bola na dlhší čas presťahovaná pred kostol.
2. Kostol Zvestovania Panny Márie pri kláštore menších bratov františkánov sa nachádza na Františkánskom námestí číslo desať. Františkánsky rád prišiel krátko po svojom založení do Bratislavy. Najprv spravoval kostol na hrade, neskôr si postavil kostol s kláštorom na hraniciach stredovekého mesta. Kostol vysvätil v roku tisíc dvesto deväťdesiat sedem. Vchod má barokový a akoby prilepený na pôvodnom gotickom. Jednoloďový kostol je ukončený barokovým oltárom. V hlavnej lodí sa nachádza socha piety z pätnásteho storočia. Z hlavnej lode naľavo je možný vstup do dvoch kaplniek- Loretánskej a kaplnky svätého Jána Evanjelistu, ktorá je jednou z najkrajších ukážok gotickej architektúry. Pod ňou sa nachádzajú krypty richtárskej rodiny Jakubovcov. Na druhej strane lode kostola sú pozostatky svätého Reparáta a prekrásna baroková kazateľnica od Ludwiga Godeho.
3. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa – jezuitský kostol je neskororenesančná, neskôr barokovo upravovaná sakrálna stavba. Vznikol prestavbou domu správcu majetku v roku tisíc šesťsto tridsať šesť pre narastajúci počet evanjelikov v Bratislave. Podľa vtedajších nariadení nesmel mať kostol vežu, no proti predpisom mal vchod z ulice. Jeho staviteľom bol Nemec Hans Stoss z Augsburgu. Cirkevnému evanjelickému zboru slúžil so roku tisíc šesťsto sedemdesiat jedna. Po prešporských súdoch pripadol kostol Rádu Ježišovho bratstva. Stavebne bol upravený, odstránené boli empory a pridané bočné barokové oltáre. Vo vnútri kostola zaujme hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovednice a najvzácnejší artefakt – bohato zdobená rokoková kazateľnica.
4. Kaplnka svätého Ladislava je súčasťou Primaciálneho paláca dokončeného v roku tisíc sedemsto osemdesiat jedna. Stojí na mieste bývalej kaplnky svätého Ladislava, patriacej k arcibiskupskému domu. Základy vznikali okolo trinásteho storočia. Po úpravách bola v roku tisíc štyristo osemdesiat štyri vysvätená kaplnka, neskôr k nej boli pristavané renesančné schody, v sedemnástom storočí barokový oltár. Pri prestavbe Primaciálneho paláca sa zachovalo umiestnenie kaplnky. Architekt Melchior Hefele zmenil pôdorys na oválny. Súčasťou vybavenia interiéru je obraz Andreasa Zollingera. Najzaujímavejšou časťou kaplnky je freska Antona Maulbertscha na strope. Kaplnku je možno vidieť aj z galérie primaciálneho paláca z prvého poschodia.
5. Evanjelické kostoly Veľký a Malý boli postavené v druhej polovici osemnásteho storočia. Pôvodne tu stál artikulárny kostol, ktorý bol čiastočne murovaný a čiastočne drevený. Po súhlase cisára Jozefa druhého sa začalo s výstavbou Veľkého kostola. Vysvätený bol roku tisíc sedemsto sedemdesiat šesť, čím vznikol prvý ešte predtolerančný kostol postavený v barokovom štýle. Veľký kostol má tvar kríža a je farou spojený s budovou starého lýcea. Jeho architektom je významný prešporský staviteľ Mathias Walch. Malý evanjelický kostol vznikol na základe požiadaviek slovenskej a maďarskej menšiny. Má rovnako barokový charakter. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol vo vnútri stavebne upravený. So susedným Veľkým kostolom je spojený dvorom a bývalou farou.
6. Kostol svätej Alžbety – Modrý kostolík je najznámejší z kostolov vďaka vyobrazeniu svojej miniatúry v parku Mini-Európe v Bruseli. Postavený v štýle uhorskej secesie architektom Edmundom Lechnerom s výraznou modrou farbou a glazovanou strešnou krytinou. Pôvodne slúžil ako gymnaziálna kaplnka. Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža – kvet spojený s legendou o svätej Alžbete Uhorskej. Kostol je jednoloďový. Bočný oltár svätej Teodory sediacej Madony s kľačiacou svätou Teréziou je od bratislavského kamenosochára Alojza Rigeleho. Rigele vytvoril pre kostol aj reliéf s postavou cisárovnej Alžbety – Sissi Bavorskej, ktorý je dnes neprístupný, nahradený bol reliéfom krajiny znova z dielne Alojza Rigeleho.
KONIEC PRVEJ ČASTI